Oceán prítomného okamihu

Autor: Alexej Smutný | 21.1.2012 o 0:48 | (upravené 21.1.2012 o 1:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  196x

Tak! Teraz sa odhalil Život v celej svojej nahote: Dávno odviate víly, čo v hlbinách zabudnutia a samoty stali sa bosorkami, búchajú na dubové dvere prinavráteného Času.

Viem,
musím ich vpustiť,
usadiť za vrch stola
a láskyplným dotykom
ich vlastného svetla na mojich rukách
zbaviť ich dávneho zakliatia,
prinavrátiť k životu.

Vtedy Čas,
ten múdry čarodej,
podá si ruky sám so sebou
z opačných brehov
svojej vlastnej Nekonečnosti.


Strácam sa v nachádzaní
a vždy znova,
predtým strateného,
nachádzam seba v tieňoch lámp,
pod ktorými iba utieram
prach bolesti.


Rieka znovu nájde svoj prameň
a naplní
Oceán prítomného okamihu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

KOMENTÁRE

Táto krajina nie je pre chorých

Hádzať vinu na personál je často hľadaním nesprávneho vinníka.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?